Na návštevu sme prišli na osem dní. Po príchode sme zistili, že ona už pár rokov nie je doma.
Našťastie sme neboli jediní čo ju prišli navštíviť. Bolo tam ďalších 35 návštevníkov. A tak sme sa všetci dohodli, že tých 8 dní strávime spoločne a pôjdeme po jej stopách a príbehu.
Obzreli sme si najprv krajinu pri mori. Bývali sme v kempe. V prírode. A bolo nám tam fajn. So všetkými ostatnými členmi našej posádky sme sa postupne zoznamovali, a dozvedali sa čo to o živote v iných európskych krajinách.
A aby sme nezabudli na Antigonu, začali sme postupne cez hudbu a pohyb spoznávať jej príbeh.
Ako išli dni, spoznávali sme aj príbehy, kultúru, jedlo aj pitie všetkých našich spolucestovateľov.
Z kempu sme sa presunuli o kúsok ďalej a navštívili sme Epidaurus.
Že nevieš, čo to presne je? Antické divadlo. Miesto s parádnou akustikou (vyskúšali sme si ju tak, že sme si tam zaspievali slovenskú ľudovku ). Ľudia sa tam už od dávna chodili kultúrne vyžiť.
Potom sme sa presunuli do menšieho neďalekého mestečka, dali si tam skvelú zmrzlinu a pokračovali sme v ceste do Atén.
[foogallery id=“6280″]
V Aténach sme okrem túlania sa mestom, návštevy Akropoly a krásnych výhľadov pokračovali aj v štúdiu Antigoninho príbehu. Teraz sme okrem pohybu, skúšali aj text. Každý vo svojej rodnej reči. A pekne nám to fungovalo.
Po tvrdej práci prišiel deň D. Boli sme pripravení na naše predstavenie, pred skutočným publikom. Odohrali sme si spoločne Antigonin príbeh a v závere sa tešili nielen z toho, že sme to zvládli, ale aj z príjemnej odozvy nášho publika.
Dostali sme sa tak až k poslednému dňu, poslednej spoločnej večere a rozlúčke.
A na ďalší deň sa postupne rozpŕchli každý svojou vlastnou cestou domov.
Ostali nám však pekné spomienky, dobré pocity, nové európske priateľstvá a zlepšená angličtina.
A pár pekných spoločných fotiek.:)
Martina, Lenka, Viktória, Michaela a Gábor.