15. februára som nasadla do môjho modrého šípu, opustila rodnú hrudu a zamierila na ročné dobrodružstvo do Záhrebu. Cesta trvala asi päť hodín a nezaobišla sa bez problémov. Keď som si spokojne prechádzala maďarskými cestami, zrazu som uvidela v spätnom zrkadle členov policajnej hliadky, ktorí naskákali do auta ako muži z Kobry 11. Chvíľu im trvalo, kým ma dobehli, ale napokon sa im to podarilo. Traja Maďari, ktorí nevedeli ani slovo po anglicky :). Našťastie šikovní ľudia vymysleli Google prekladač, ktorý situáciu zachránil a po pol hodine ma muži zákona pustili ďalej :). Keď som prišla do Záhrebu, čakali ma miestni tréneri Petra a Nikica s úsmevmi od ucha k uchu :). Ukázali mi byt, v ktorom budem nasledujúci rok bývať spolu s druhým dobrovoľníkom, Patrikom zo Slovinska. Byt je situovaný v tichej štvrti menom Špansko. V okolí je veľa detských ihrísk, parkov, futbalových, či basketbalových ihrísk. Počas prvého týždňa som absolvovala tri tréningy vo veľkej hale, kde sme trénovali spolu s chalanmi. Okrem tréningov v hale sme boli dvakrát v posilňovni. Na Slovensku momentálne nie je možné trénovať a hrať, takže sa veľmi teším, že tu to situácia dovoľuje. Už sa nemôžem dočkať, kedy sa zlepší počasie a budeme môcť trénovať a hrať vonku. Počas prvého týždňa som spolu s Patrikom pomáhala s tréningami detí vo veku 8 – 12 rokov. Deti sú roztomilé a už sa nemôžem dočkať ďalších tréningov s nimi!
Miestny tím Softball klub Princ pôsobí ako veľká rodina, kde je každý veľmi nápomocný. Počas prvej našej nedele zorganizovali túru na vrch Sljeme, ktorý je najvyšším vrchom pohoria Medvednice, blízko Záhrebu. Ľudia sú tu veľmi milí a zatiaľ si to tu veľmi užívam!
A koľko ti budú platiť?
A koľko ti budú platiť? S touto otázkou som sa pred odchodom stretávala pomerne často. Keďže ide o dobrovoľnícky projekt, teda o slobodne zvolenú činnosť v prospech iných, vykonávanú bez nároku na odmenu, za to, čo robím, nedostávam plat. Mám však preplatené všetky náklady. Ako dobrovoľník mám hradenú cestu na miesto a z miesta projektu, poistenie, ubytovanie a kartu na mestskú dopravu. Okrem toho dostávam každý mesiac peniaze na jedlo a vreckové. Každý dobrovoľník má tiež svojho „mentora“, ktorý je z prostredia mimo organizácie, v ktorej je dobrovoľníkom. Mentor slúži na podporu dobrovoľníka, ak by mal nejaké problémy napríklad s hosťujúcou organizáciou. V rámci projektu by mal dobrovoľník v závislosti od krajiny dostávať jazykovú podporu. (online kurz, lektor…) V mojom prípade ide o online jazykový kurz, ktorý však podľa môjho názoru nie je veľmi dobre spracovaný.
Projekt je realizovaný pomocou organizácie European Solidarity Corps, zo zdrojov Európskej Únie. Musíte však spĺňať vekovú podmienku, a to 18 – 30 rokov. Na stránke organizácie nájdete rôznorodé projekty cez témy ochrany životného prostredia, práce s deťmi, či starými ľuďmi, zdravia, kultúry, či športu… Tieto projekty sú skvelou príležitosťou pomôcť tam, kde treba, osvojiť si nové zručnosti, stráviť čas v zahraničí a spoznať nové kultúry. Pri troche úsilia sa naučíte aj nový jazyk. Čo je ale isté, že domov sa vrátite s nezabudnuteľnými zážitkami. 😊
Projekty môžu byť krátkodobé (dva týždne až 2 mesiace) alebo dlhodobé (2 až 12 mesiacov). Ja som účastník dlhodobého projektu na 12 mesiacov. Stačí sa len zaregistrovať a reagovať na ponuky projektov, ktoré sú zverejnené. Dobrovoľník sa však môže zúčastniť len jedného dlhodobého projektu. Na konci projektu dostane každý dobrovoľník takzvaný Youthpass. Ide o dokument, ktorý obsahuje informácie o získaných vedomostiach, zručnostiach, potvrdzuje účasť a opisuje daný projekt.
Ja som sa k tejto príležitosti dostala tak, že som uvidela plagát na Facebookovej stránke softballového klubu Princ Zagreb, kontaktovala klub, zaregistrovala sa na stránke organizácie European Solidarity Corps a dohoda bola na svete. Nebolo ale dlho isté, či klubu projekt schvália a dostane grant, pretože išlo o prechodné obdobie, kedy Európska komisia schvaľovala rozpočet na projekty v rokoch 2021 – 2027. Všetko nakoniec dobre dopadlo a vďaka tomu už takmer dva mesiace žijem mimo svojej komfortnej zóny. 😊
V nasledujúcom článku sa dozviete viac o tom, čo tu presne robím, ako funguje miestny klub a ako vyzerá môj týždeň.
Pekárne, pekárne, všade samé pekárne
„A kde si kúpiš niečo na jedenie, keď ideš po ulici a si hladná?“ Bola reakcia mojej spoluhráčky Marty, keď sa dozvedela, že na Slovensku nemáme pekárne všade navôkol. Pekáreň (chorvátsky Pekara) je prvou zastávkou bežného Chorváta na ceste do práce. Sú všade, kam sa pozriete. Mojim obľúbeným pekárenským produktom je Burek. Ide o pečivo z lístkového cesta, plnené mäsom, syrom, či zeleninou. Pôvod má v Turecku, ale je obľúbený na celom Balkáne. Určite ho pri najbližšej návšteve Chorvátska nezabudnite vyskúšať.
Čas neuveriteľne rýchlo letí. Už som tu takmer tri mesiace a užívam si každú chvíľu. Okrem veľkého množstva pekární ma zaujali aj tieto veci:
- Známkovanie je opačné ako u nás. Známka päť je najlepším hodnotením a jednotka najhorším.
- Keď som pokrčila a vyhodila plastovú fľašu do koša, spoluhráčky sa tvárili, akoby videli ducha. Tu sa do obchodov vracajú aj plastové fľaše a plechovky. Možno sa toho raz dočkáme tiež. 🙂
- Chorvátsku patrí 1244 ostrovov.
- Stopky sú veľmi frekventovaným dopravných značením na cestách. Ešte som však nikoho nevidela pred nimi zastaviť.
- Sviatok – nesviatok, obchody sú otvorené takmer stále. Dokonca aj počas sviatkov Veľkej noci.
- Pracovná morálka je v niektorých odvetviach podobná ako u nás. Jeden robí a traja sa pozerajú.
- Keby bolo popíjanie kávy súťažnou aktivitou, Chorváti by sa v konkurencii určite nestratili.
V apríli sme s Patrikom navštívili známe Plitvické jazerá. Je to nádherný národný park plný krásnej prírody. Cena lístka sa však výrazne líši v závislosti od mesiaca, v ktorom sa ich rozhodnete navštíviť. My sme platili 80kn za osobu. (1€ je približne 7,5kn). Počas sezóny (01.06 – 30.9.), je však cena niekoľkonásobne vyššia – 300kn pre dospelú osobu. Ale určite stojí za návštevu.
Konečne sa tiež začala softballová sezóna, ktorá odštartovala Záhrebským šampionátom, zúčastnili sa štyri tímy: Princ Blue, Princ Yellow, Medvednica a Lady Pirates. Šampionát sa nám podarilo vyhrať a dokonca som si odniesla cenu pre najužitočnejšiu hráčku.:)
V sobotu sme zahájili Chorvátsky šampionát zápasom proti Zadaru, v ktorom sme hladko zvíťazili. Zadar je jediným tímom mimo Záhrebu. Náš klub má v pláne okrem domácej súťaže hrať aj tretiu českú ligu, pokiaľ to situácia dovolí. Softball Klub Princ funguje ako veľká rodina. Ak niekto napríklad potrebuje odvoz na tréning, v priebehu piatich sekúnd sa nájde niekto, kto ho odvezie. Ak prší a nie je možné trénovať, tak spoločne trávime čas v clubhouse, kde hráme spoločenské hry a preberáme teóriu. Po tréningu všetci pomáhajú s úpravou ihriska a nikto neodíde, pokiaľ nie je všetko hotové.
SUMÁR
Euroepan Solidarity Corps projekt bol jedno z najlepších rozhodnutí v živote. Strávila som rok v Záhrebe, kde som spoznala množstvo nových ľudí a vytvorila pevné priateľstvá. Počas roku som sa tiež naučila mnoho vecí. Rozšírila si obzory a zlepšila sa v angličtine. Okrem toho som sa naučila celkom dobre po Chorvátsky, čo mi nakoniec pomohlo aj v získaní práce na Slovensku. Projekt súvisel so športom, ktorý zbožňujem, softball, takže som v podstate robila celý rok to, čo mám rada. Trénovala deti v softballe, dokonca sa podarilo vytvoriť skupinu rodičov, ktorý raz do týždňa spolu trénovali. Zároveň som tiež hrala za miestny klub. Snažila som sa odovzdať čo najviac, všetkým, čo som stretla a myslím si, že projekt splnil svoj účel. Odchod po roku bol veľmi ťažký, ale verím, že sa s novými priateľmi budem niekedy vidieť.
Prezentácia softballu na základnej škole
Zimný halový turnaj detí
Ja spolu s tímom SK Princ Zagreb na európskom pohári v Bulharsku.
Ja spolu s druhým dobrovoľníkom Patrikom zo Slovinska, na výlete v Ľubľane
Rozlúčková a zároveň narodeninová párty
– Lenka