V apríli 2016, niekoľko týždňov po voľbách sme uskutočnili prieskum medzi mladými ľuďmi na vzorke 100 respondentov. Priemerný vek respondentov bol 22 rokov, prieskumu sa zúčastnilo 72 žien a 28 mužov, študentov stredných a vysokých škôl. Až 60% z nich je členom študentskej organizácie, mládežníckeho parlamentu alebo pôsobia ako dobrovoľníci v mimovládnych organizáciách. Respondenti sú taktiež účastníci našich mládežníckych výmen alebo školení.
Okrem štandardných socio-demografických ukazovateľov bolo žiadúce zistiť aj to, ako sa zaujímajú o politiku mimo rámec volieb. Na otázku, “Ako často diskutujete s priateľmi alebo rodinou o politike” odpovedali respondenti takto: 9% diskutuje o politike každý deň, najviac, 27% respondentov že o politike diskutujú aspoň raz do týždňa, 14% niekoľkokrát do týždňa a 16% aspoň raz do mesiaca. Zvyšok respondentov sa o politike rozpráva len príležitostne.
Taktiež sme chceli zistiť aká je ich politická aktivita a výsledky priniesli nečakané a zároveň pozitívne zistenia. Až 60% z nich v minulosti podpísalo petíciu, 53% sleduje politické relácie a diskusie, 37% zdieľalo politický obsah na sociálnych sieťach a 36% sleduje každý deň politické dianie v médiách. 35% respondentov sa v minulosti zúčastnilo verejného podujatia alebo diskusie o politickej téme, 19% prispelo do politickej diskusie na internete, 19% sa zúčastnilo protestu, 17% predvolebného mítingu politickej strany a 3% sú aj členmi politickej strany.
Až 91 z nich sa zúčastnilo volieb. Až 40% odpovedalo že nebolo spokojných s predošlou vládou a 36% bolo veľmi nespokojných z čoho je evidentné, že hlavnou motiváciou respondentov ísť voliť bola ich nespokojnosť a túžba po zmene vlády. Na výber však bolo až 23 kandidujúcich subjektov, pýtali sme sa preto aj na to, „aké faktory ovplyvnili ich výber“. Odpovede sa veľmi líšili, najčastejšie sa spomínala šanca politickej strany byť zvolená, volebný program, líder strany a ľudia v strane, predošlé aktivity a sympatie. Mnohí taktiež uviedli že ich rozhodnutie ovplyvnili aj rodina, náboženstvo alebo osobný kontak s kandidátmi. Zopár respondentov spomenulo taktiež ako dôvody – korupčné škandály, možnosť vytvorenia koalície a vyhradenie sa voči predošlej vláde.
Ako teda dopadol tento prieskum a ktorú stranu si títo respondenti nakoniec zvolili?
Ako teda môžete vidieť, iba 2 naši respondenti volili ĽS NS. Najzaujímavejšie zistenie ktoré priniesol tento prieskum súvisí nielen s výsledkami ale ak sa na ne pozrieme berúc do úvahy profil našich respondentov. Išlo o mladých ľudí ktorí majú určitú zahraničnú skúsenosť, boli v kontakte s rovesníkmi z iných krajín a až 60% z nich sú členmi študentských organizácií, mládežníckeho parlamentu alebo pomáhajú ako dobrovoľníci v mimovládnych organizáciách. Na základe toho sa je možné domnievať, že mladí ľudia ktorí efektívne trávia svoj voľný čas, venujú sa mimoškolským činnostiam a cestujú nemajú sklony voliť takéto extrémistické strany. Okrem toho takíto mladí ľudia nielen že sa zúčastňujú na voľbách ale sa aj zaujímajú o politické dianie a časť z nich sa aj zúčastňuje verejných podujatí, diskusií, protestov.
