Nadšenie, očakávanie, ale aj nepatrný kúsok strachu. Takto sa dajú opísať naše pocity pred projektom „Bye Bye Bias“, na ktorom sme sa zúčastnili uprostred mája v Turíne.
Už samotná cesta bola dobrodružstvom a vyžadovala si aj poriadnu dávku odvahy pri pohľade na energického talianskeho šoféra, ktorý ani pri šoférovaní autobusu plného cestujúcich svoj temperament nezaprel. Po príchode sme sa stretli s mladými ľuďmi z Maďarska, Bulharska, Talianska, Portugalska a Španielska.
Netušili sme, čo nás čaká v priebehu nasledovného týždňa, no hneď večer po príchode sme boli pozvaní do miestneho centra, kde sme mali možnosť vidieť predstavenie so skutočnou improvizáciou. Predstavte si večerné predstavenie pod holým nebom s visiacimi žiarovkami všade naokolo! Téma tejto udalosti sa týkala aj nášho projektu. V nasledujúce dni sme pri rôznych aktivitách zameraných predovšetkým na vytváranie stereotypov využívali práve improvizáciu a divadlo. Mohli sme pocítiť silu neformálneho vzdelávania, ktoré je často tak podceňované.
Počas týždňa stráveného v Taliansku sme bližšie spoznali Talianov ako národ, ich zvyky, jazyk, pamiatky a kultúru. Keďže sme sa ocitli medzi bežnými Talianmi, spoznávanie tohto temperamentného národa, ktorý sa nikde neponáhľa a vždy má čas, nebolo ťažké. Nemôžem nespomenúť slávnu taliansku kuchyňu, z ktorej sme mohli ochutnať na spoločných večeriach. Samozrejme, medzi jedlami nechýbala pizza 🙂 
V jeden voľný deň sme sa ako väčšia skupinka vybrali pozrieť si stredoveký benediktínsky kláštor Sacra di san Michelle a cestou naspäť sme sa zastavili osviežiť v Lago Piccolo di Avigliana, čo sú dve blízke jazerá. Nemohlo chýbať ani pravé talianske gelato, no tentokrát z miestnej farmy.
Naše očakávania sa naplnili. Hlbšie sme pochopili problematiku stereotypov a predpojatosti, spoznali sme nových ľudí, cestovali sme, zdokonalili sme sa v angličtine. Netušili sme však, že nájdeme ešte viac – priateľov, na ktorých nikdy nezabudneme a kedykoľvek sme tu jeden pre druhého. Našli sme druhú rodinu ❤
-Zuzana