Ešte bolo len krátko po Silvestri (11.januára) keď sme sa už my tri Slovenky tešili na náš týždňový pobyt v meste Európskeho parlamentu, kvalitnej čokolády, piva a známej sochy cikajúceho chlapca…áno, správne v Bruseli. Jednalo sa o tréning v rámci programu Erasmus+ s názvom „Vivid „ na ktorý sme sa dostali vďaka slovenskej vysielajúcej organizácii ADEL. Účastníci projektu pochádzali zo Španielska, Portugalska, Grécka, Slovenska, Turecka, Macedónska, Českej republiky, Bulharska, Belgicka, Talianska, Rumunska a Čiernej hory. Tréning bol zameraný hlavne na sociálne podnikanie a kreativitu a viedli ho ostrieľaní lídri a facilitátori Miguel, Diego a Noemie.
Ubytovanie sme mali v zaujímavom hosteli v Arabskej štvrti v ktorom každá izba mala iný motív. Nám Slovenkám a Belgičanke sa ušla tzv. „ Monkey room“ v ktorej sme sa mohli pohojdať na lanách a pneumatike. O naše bruchá sa počas celého pobytu postaralo združenie Women heritage (združenie prevažne moslimských žien žijúcich v Belgicku), ktoré nám varili rôzne arabské, organické a iné chutné jedla. Ja osobne som si veľmi pochutnala, pretože rada objavujem nové chute.
V prvé dni sme mali rôzne hry zamerané na spoznávanie a na zapamätanie si našich mien- priznám sa, nie všetky cudzojazyčné mená mi šli ľahko do hlavy. Okrem toho, každý predstavil to, čomu sa venuje a aké má skúsenosti v práci s ľuďmi- či už dobrovoľníctva, stáže, práce, alebo inej aktivity. Taktiež sme sa venovali faktorom, ktoré ovplyvňujú inklúziu a exklúziu vo všeobecnosti a porovnávali sme si aj skúsenosti z našich domovských štátov – aké sú najväčšie problémy.
Neskôr sme mali v rámci programu prednášku francúzskeho odborníka v oblasti sociálnej ekonómie Jeana Francoica, ktorý nám porozprával rozdiely medzi podnikaním a sociálnym podnikaním, okrem toho k nám zavítali podeliť sa so skúsenosťami aj lokálny podnikatelia, respektíve koordinátori sociálnych podnikov. Následne sme v skupinkách zdieľali problémy našich komunít a nápady na možnosti ich riešenia. Keď k nám zavítal ďalší hosť – odborník na financovanie sociálnych projektov, ktorý nám vysvetlil možnosti odkiaľ a ako čerpať peniaze na naše projekty. Myslím, si, že veľmi jednoducho a polopatisticky vysvetlil základy financovania projektov. V poslednej časti programu sa už každý sám zamýšľal nad vlastným projektom, ktorým by mohol pomôcť komunite v domovskej krajine. Pre niektorých z nás to bola nová skúsenosť a pre iných nie, no myslím, že sme získali dobré základy tvorenia projektov a ich prezentovania.
Okrem oficiálneho programu sme samozrejme mali aj čas, ktorý sme si mohli zaplniť, ako sme chceli. Keď sa stretne medzinárodná skupina- o zábavu je postarané! Či už to boli večerné prechádzky v centre spojené s miernym zablúdenímJ, návšteva miestnych pivární, rôzne hry, tance alebo spev. Nezabudli sme navštíviť ani hlavné atrakcie ako Európsky parlament, atomium, cikajúceho chlapca a dievča (áno od 1987 existuje aj socha cikajúceho dievčaťa). Nemožno zabudnúť ani návštevu miestneho centra, ktoré sa ťažko popisuje- bolo to udergroundové stredisko, kde mali rôzny ľudia (mladí, starí, punkáči, hipsteri a iní) možnosť stretnúť sa pri pive, vegánskej strave, vymieňať si staré oblečenie a taktiež zabaviť sa na komediantoch, poézii a speve. Už len škoda, že to bolo všetko po francúzsky, ktorú bohužiaľ neovládam.
Týždeň je krátka doba, ešte viac, keď sa človek cíti dobre a tak sa aj náš tréning plný zážitkov, nových priateľstiev, dobrodružstiev chýlil ku koncu, ktorý sa pomaly ale isto nedal zastaviť. Už nám ostáva len dúfať, že sa stretneme znovu na podobnom projekte, pretože ak raz začneš s projektmi, chceš ísť znovu zas, je to proste droga 🙂
napísala: Veronika Eibenová, účastníčka tréningu
slovenský tím ďalej tvorili- Alexandra Beková a Janka Schweighoferová