Ubehlo už zopár týždňov, čo som sa vrátila z Erasmus+ projektu s názvom TATONE*, no je to akoby včera, čo som naposledy počula slová “make attention people” so silným talianskym prízvukom.
Témou projektu bolo divadlo a dva týždne driny viedli k nášmu, pre mňa nezabudnuteľnému predstaveniu “This is not (an exhibition)”. Ono to ale výstava vlastne bola. Cieľom predstavenia bolo stvárniť vizuálne umenie, ktoré sme si ešte pred začiatkom projektu každý vybrali.
Prostredie na divadelných doskách som si, začínajúc ako amatér, zamilovala. Nikdy predtým som sa necítila tak produktívne. Celý pobyt v Taliansku mi dal nesmierne veľa a to som neotvorila jedinú učebnicu. Naučila som sa vyjadriť svoje pocity telom, bez slov, improvizovať, blbnúť a nehýbať sa zároveň. Za tieto skills vďačím dvom úžasným osobám – nášmu režisérovi Luigimu Morrovi a dramaturgičke Anne Carle Broegg. Bola som a aj stále budem fascinovaná tým, ako dokázali skĺbiť profesionalitu a ľudskosť, s ktorou k nám pristupovali, a tým sa postarali o to, že z neznámej dedinky v horách sa stal môj druhý, a možnože aj tretí, domov. Neboli však jediní, ktorých zásluhou sa do Talianska ešte určite vrátim. Bez problémov som si mohla vytvárať očakávania, pretože som si istá, že by boli naplnené nad mieru. Predtým som však netušila, že práve skupina Slovákov, Chorvátov, Španielov a Talianov bude nakoniec ako jedna veľká rodina. Nezáležalo na tom, či sme nejaké skúsenosti s herectvom už mali alebo nie, navzájom sme sa podporovali a spolu rástli.
Všetko čo som na tomto projekte zažila, bolo z úplne iného súdka, ktorý prežívam tu na Slovensku. Rozhodne chcem novonadobudnuté skills rozvíjať ďalej. Každému odporúčam sa na chvíľku stratiť, všetko doma bez výčitiek zahodiť a ísť sa vyšaliť do cudziny. Za ten pocit slobody to stojí.
*Funfact: názov talianskeho vína