Ocitnúť sa v strede novembra na slnečnom mieste, niekde uprostred Portugalska, plnom skvelých a inšpiratívnych ľudí zo 6 európskych krajín a popri tom sa ešte aj veľmi veľa naučiť? To sa veru nestáva často. Keď si však účastníkom mládežníckej výmeny, nič nie je nemožné. Toto poznanie som ja a môj štvorčlenný tím (shoutout to Ninka, Sima, Dávid a Samko) nadobudla počas 9 dní, ktoré sme strávili v zahraničí.
Projekt Rural development nám samozrejme okrem priaznivých poveternostných podmienok a prítomnosti úžasných ľudí ponúkol oveľa viac. Výmena mládeže, ktorej cieľom bolo podporovať medzikultúrny dialóg a vzdelávanie medzi mladými ľuďmi z vidieckych oblastí, alebo so záujmom o vidiecke oblasti presne naplnila naše očakávania. Nielenže obohatila naše skúsenosti a dala nám príležitosť rozvíjať naše zručnosti a postoje, ale ukázala nám aj cesty ako tieto poznatky využiť a uplatniť v reálnom živote. Ale poďme pekne poporiadku.
Ako každé dobrodružstvo , aj to naše sa začalo samotnou cestou , konkrétne do Aldeia de São Sebastião. Úprimne sa priznám, že cestovať niekam 16 hodín (rural areas a dva autobusy denne) nie je tá najľahšia skúsenosť, ale s odstupom času viem zhodnotiť , že to určite za tie hodiny stálo a aspoň nám to ako slovenskému tímu dalo možnosť sa trocha pred projektom zoznámiť.
Keď sme dorazili na miesto všetko začalo naberať seriózne obrátky. Prvý deň sme samozrejme venovali spoznávaniu sa a prezentácii samotného projektu a programu Erasmus + zo strany organizátorov. Druhý deň nám ponúkol pohľad na situáciu vo vidieckych častiach jednotlivých krajín a tiež možnosť odprezentovať tú našu. A to vo veľkom štýle!!! Tento deň sme totiž ukončili kultúrnym večerom práve v našom, slovenskom podaní. Robili sme čo sme mohli aby sme zazdieľali všetko krásne čo v našej krajine máme ale keďže času nebolo toľko koľko horaliek prepašovaných cez hranice, museli sme sa uskromniť a poskytnúť len to najdôležitejšie. Z môjho pohľadu tento večer dopadol na 1.
V rámci projektu sme mali možnosť zlepšovať naše schopnosti či už v komunikácii v cudzom jazyku, digitalizácie alebo tímovej práce, ale aj kreatívne pracovať na našich vlastných iniciatívach na pomoc vidieckym oblastiam, ktoré sme na konci našej cesty predstavili zvyšku skupiny.
A aj keď projekt bol zameraný práve na učenie sa nových vecí, nezostal len pri tom. Dni , ktoré sme strávili v tejto nádhernej krajine boli aj naplnené smiechom a zábavou počas kultúrnych večerov alebo výletov, ktoré nás ako skupinu ešte viac spojili. Či už to bol výlet na stredoveký hrad Castelo Bom , do opevnenej dedine Almeida alebo významného Vilar Formoso, miesta, kde sa do Portugalska vlakom a autom dostali početní židovskí a iní utečenci utekajúci pred nacistami, vždy sme si odniesli obrovské zážitky. Tieto výlety nám pomohli pochopiť miestne obyvateľstvo, ich kultúru a ukázalo nám , že aj vo vidieckych oblastiach je mnoho vecí, na ktoré netreba zabúdať.
Lokálne priateľstvá sme nadviazali aj počas večera kedy sme spoločne s celou dedinou mohli zdieľať tradičné jedlo a pitie a ,,rukami nohami” si vymeniť naše poznatky.
Na svoje si prišli aj naše vnútorné ,, ja”. Počas vedenej meditácie s jednou z organizátoriek sme mali možnosť ponoriť sa do našich vlastných svetov, čo nám samozrejme uľahčilo aj nádherné prírodné prostredie , v ktorom sme sa nachádzali.
Koniec projektu bol pre mňa osobne najťažšou časťou. Každý dobrý príbeh končí ponaučením. Rovnako aj ten náš. Počas 9 dní som spoznala ľudí , od ktorých som sa veľa naučila či už o samej sebe, okolitom svete alebo o tom ako vnímam prostredie, z ktorého pochádzam. Verím , že aj keď pre väčšinu z nás bol tento projekt prvým , rozhodne nebude posledným.