Tak skúsila som to. Prečo nie. Našla som zaujímavú ponuku, týkajúcu sa výmeny mládeže pod názvom Volunteering in you. V preklade – dobrovoľníctvo v tebe. Nebola som si istá, či práve ja som tým vhodným kandidátom, nakoľko podobným akciám sa zďaleka vyhýbam, ale lákalo ma to. No a na počudovanie, o tri dni som už sedela vo vlaku s preplneným kufrom, dúfajúc, že som na nič nezabudla. Musím ešte do pozornosti vyzdvihnúť jednu veľkú náhodu, že som bola vybratá spolu s Viktóriou Malinčákovou, čo nás obe veľmi potešilo. Cesta nám zbehla pomerne rýchlo a už som prosíkala pána ogranizátora, aby sa zľutoval a nedopustil, aby som bola na izbe s dievčatami zo Slovenska. Predstava, že mám zdieľať jednu izbu s neznámymi a ešte k tomu ináč hovoriacimi ľuďmi ma desila…
Na počudovanie moje presvedčovacie schopnosti zabrali a bola som spokojná. Ľudia boli fajn. Boli tam zástupcovia z Česka, Poľska a pochopiteľne zo Slovenska. Prekvapivo bol každý milý. A prekvapivo som sa cítila aj ja, keď som zistila, že celé to bude v angličtine. Na stránke totiž písalo, že znalosť angličtiny nie je nutná. Anglický jazyk som sa začala učiť až na Gymnáziu, takže som utrpela taký mierny, chvíľkový kolaps. Ako hlavný aktér tam bol chlapík z Nemecka hovoriaci anglicky a slečna z Rumunska hovoriaca anglicky a čiastočne česky.
Počasie nám veľmi neprialo, hneď v druhý deň bola polovica účasníkov chorá, no počasie si nikto nevyberá. Patrila som k tej chorej polovici… Ale vyzbrojená hygienickými obrúskami a teplým čajom som to zvládla.
Program bol pestrý. Stále sa niečo dialo, stále sme museli medzi sebou rozprávať, rozmýšľať, vymýšľať, písať, kresliť, navrhovať… S poliakmi a animátormi sme hovorili výlučne anglicky, teda musím uznať, že moja úroveň angličtiny sa celkom slušne zlepšila. Človek ani netuší, aký obrovský výkon dokáže podať, keď sa musí za každú cenu dorozumieť. Viem o čom hovorím. Okrem angličtiny sa zlepšili aj moje gestikulačné, mimické a herecké schopnosti. Večer sme mali voľný program, čo vačšinou znamená miestnosť s pripojením na wifi. Ale našlo sa aj pár dobrovoľníkov, ktorí tancovali, spievali a dávali do kopy prezentácie, ktoré mali následne prezentovať.
Páčili sa mi najmä hry, ktoré bavili každého. Hrali sme ping pong, loptové hry, mali sme cultural evening, talent show… Napísali sme rôzne motivačné citáty, ktoré sme lepili po meste. Každé ráno sme mali „energizer“, teda krutú rozcvičku. A aby som konečne napísala niečo aj o dobrovoľníctve, čo je vlastne hlavná myšlienka tohto celého, musím spomenúť, že ako typická aktivita dobrovoľníctva bola upratovanie. Čistili sme areál od odpadkov. Ďalší deň sme navštívili Detský domov. Pripravili sme si pre deti hry rôzneho druhu. Myslím, že ich to bavilo a nás zase bavilo sledovať ich šťastné tváre.
Rozoberali sme, čo vlastne to dobrovoľníctvo znamená. Venovali sme tomu dosť času a každý mal možnosť povedať svoj názor. Vždy pri takej diskusii sme sedeli v kruhu (vlastne mne to pripomínalo skôr vajíčko). Okrem toho sme sa naučili, ako založiť nový projekt. Prešli sme každý jeden krok a myslím, že je to dosť veľká drina. Takže, ruky preč. To mi je jasné.
Blížil sa koniec pobytu a začínajúce sa lúčenie sprevádzané srdcervúcim plačom. Spolu s novou kamarátkou som dostala nápad napísať mená všetkých účasníkov na obálky, v ktorých bol jeden papier. Na papier si mohli účastníci navzájom napísať pekné odkazy, čo malo veľký úspech. Ako si to tak čítam, rvú sa mi slzy do očí…
Ráno som sa ani nestihla poriadne prebrať a už som sa videla, ako sedím v aute cestou na stanicu opäť dúfajúc, že som nič nezabudla. Som rada, že som mohla byť toho súčasťou. Získala som nové skúsenosti, vedomosti, zlepšila si vyjadrovanie v angličtine a spoznala skvelých ľudí…
Vrelo odporúčam
napísala: Bianca Gubová, účastníčka výmeny