Možno sa začudujete prečo som vybrala práve takýto názov pre tento článok ale myslím si, že to rýchlo pochopíte. Výmena v Luxembursku bola mojou prvou mládežníckou výmenou a posledný týždeň pred odchodom som začínala naozaj panikáriť. Od organizátorov sme mali poslané noty a text Humanhymne ( hudba Ódy na radosť ) a nebola som si istá na akej úrovni to máme vedieť a či sa moji spoluúčastníci tiež pripravujú.
Stretli sme sa 5. mája na letisku vo Viedni okolo 3 hodiny nad ránom a tak sa začala naša spoločná 9 dňová cesta. Spočiatku bola situácia zvláštna a nastávali momenty trápneho ticha, avšak akonáhle sme vošli do pekárňo-kaviarne v Luxemburgu sa ľady roztopili a už sme „drtili“ hru týždňa.
Projektu sa zúčastnili ľudia z Luxemburgu, Francúzska, Grécka, Turecka, Lotyšska a samozrejme zo Slovenska a už dávno som nezažila tak dobrú atmosféru vyžarovanú toľkými ľuďmi. Našou úlohou bolo zamerať sa na hodnoty Európy a prezentovať svetu (alebo teda Luxemburgu) Humanhymne.
[foogallery id=“6369″]
Každý deň sme si ako účastníci robili Workshopy, prezentovali svoje krajiny, mali sme večer ochutnávok jedál z daných krajín a samozrejme sa učili Humanhymne (takmer každý deň minimálne hodinu), ktorú sme prezentovali v Metz a v Luxemburgu pred premiérom Luxemburska na Lycée Robert Schuman. Vďaka Humanhymne sa celá výmena niesla v duchu „Joy never tired“.
Počas projektu sme aj navštívili Schengen, hrad vo Vianden, mesto Metz vo Francúzsku ako aj samotný Luxembourg, keďže ubytovaní sme boli v meste Esch-sur-Alzette. Večery sme trávili pozeraním Eurovízie, hraním spoločenských hier alebo inými aktivitami, ktoré pomáhali budovať naše priateľstvá.
Okrem toho, že mi projekt priniesol množstvo priateľov som si aj uvedomila o čo v Európe naozaj ide, aká je úloha Európskej únie a pomohol mi uvedomiť si, kde naozaj ako človek patrím. Obrovské Ďakujem patrí ADEL a Európskej Únii za príležitosť zažiť túto neuveriteľnú výmenu.
Lesia