Do divočiny

Tento projekt sa začal úplne inak ako ktorýkoľvek iný projekt, na ktorom sme sa zúčastnili. Odlišoval sa tým, že všetkých ostatných účastníkov sme stretli nie na mieste projektu, ale na lisabonskom letisku, kde nás čakal súkromný autobus s ktorým nás všetkých transportovali priamo do srdca pohoria Serra.

Naše dobrodružstvo sa začalo pred oficiálnym začiatkom projektu, pretože keď sme nastúpili do autobusu, dostali sme informáciu, že v oblasti ubytovania nebude žiadny obchod, a preto je na nás, aby sme si vopred kúpili všetko, čo budeme potrebovať. Ďalšie prekvapenie nás čakalo po tom, čo sme vystúpili z autobusu do trochu chladnejšieho počasia, ako sme čakali. Aby sme boli spravodliví, toto nám bolo oznámené vopred, že sa teda projekt bude konať v horách a preto by sme si mali priniesť teplejšie oblečenie, ale stále to bol tvrdý šok, pretože to pre nás stále bolo Portugalsko, krajina slnka a surfovania.

Naše sessions sa začali hneď po príchode lip-sync battlom, ktorý nás všetkých hneď uvítal do situácie, ktorá bola mimo našej komfortnej zóny, čerešničkou bol aj kvalitný výber tých najtrápnejších skladieb. Bol to však skvelý spôsob prelomenia ľadov medzi účastníkmi hneď počas prvej noci.

Skutočným vrcholom projektu bol podľa nášho názoru DEŇ PREŽITIA. Facilitátori hovorili, že tento typ aktivít sa na ich projektoch ešte nerobili, a že sa máme na čo tešiť, takže sme, samozrejme, mali veľké očakávania. Jediné inštrukcie, ktoré sme obdržali boli, že sa máme dobre vyspať a dobré obliecť. Ráno nás čakal budíček o 6:00 v podobe buchotu na naše dvere a krikom „WAKE UP, YOU HAVE 15 MINUTES!!“ 15 minút na to, aby sme sa zobudili, obliekli, zobrali veci a pochodovali sme spoločne pred naše ubytovanie, kde nás rozdelili do skupín po 5 ľuďoch. Potom nám bola oznámená ešte jedna šokujúca správa. „Žiadne jedlo, voda, telefóny.“ Ak máte niektorú z týchto vecí v ruke alebo v batohu, nemôžete si ich dnes vziať so sebou a vložíte ju do tejto škatule. Na konci dňa vám budú vrátené. “ Boli to tvrdé správy, najmä pre Sašu, ktorej plánom bolo zaznamenať a vlogovať celú túto skúsenosť. Pretože však bol povolený jeden telefón na skupinu, podarilo sa jej vyjednať, že si ten svoj nechá. Na oplátku sme nakrútili niekoľko zaujímavých záberov a spomienok na nezabudnuteľné dobrodružstvo. Po tom, čo každý z nás odovzdal svoje veci, sme dostali survival kit, ktorý obsahoval – surové kurča, balík zemiakov, zopár vajec, plechovku fazule, plechovku broskýň či ananásu, povraz, nôž, mapu, zápalky, papier s pokynmi a vysielačku na komunikáciu a boli sme poslaní do divočiny na vlastnú päsť. Súčasťou každej skupiny bol aj jeden organizátor, ktorý zaistil bezpečnosť všetkých pre prípad, že sa niečo pokazí. Podľa pokynov na mape sme sa dostali do kempu, kde sme si mali postaviť vlastný prístrešok.

Prvá vec, ktorú potrebujete, aby ste prežili, je samozrejme voda. Náš vodný zdroj bol vyznačený na mape približne 3,5 kilometra od kempu. Pokiaľ ide o prepravu vody, museli sme byť veľmi kreatívni, pretože sme vlastne nedostali žiadne kontajnery. Alebo máme? No, skoro sme zabudli … V survival kite bolo skutočne aj 2 kondómy. Mysleli sme si, že je to zo strany organizátorov žart, ale teraz už vieme, že kondómy sú perfektné nádoby na vodu, pretože toho udržia dosť veľa. Bol to vlastne veľmi zábavný zážitok: chodiť s kondómami plnými vody na takúto relatívne veľkú vzdialenosť. Boli by ste prekvapení, ako ľahko sa môže pretrhnúť. Zažili sme to na vlastnej koži. Po tom, čo sme si zaobstarali vodu, sme začali stavať naše jedinečné prístrešky. Každá skupina zvolila iný dizajn, väčšinou preto, lebo každá skupina mala iné možnosti, zhromažďovala rôzne materiály v blízkych lesoch a mala odlišný terén, s ktorým mohli pracovať. Varenie vlastného obeda bola vec, na ktorú sme sa všetci veľmi tešili. Nanešťastie pre nás, strážcovia národného parku rozhodli, že je príliš nebezpečné mať na tak malom území niekoľko ohnísk tak blízko seba, takže sme boli nútení obedovať všetci spolu pri spoločnom táboráku uprostred kempingu. Napriek tejto skutočnosti bol celý zážitok nezabudnuteľný. Plus sme si pozreli aj kúsok portugalskej prírody, keďže sme si po obede mohli urobiť krátku túru na vrchol kopca. Toto dobrodružstvo nás všetkých spojilo a poskytlo nám niekoľko jedinečných spomienok. Večer, počas aktivity, sme diskutovali o rôznych témach týkajúcich sa tejto skúsenosti, ako rôzne nástroje a stratégie, ktoré každý z tímov používal na dosahovanie cieľov alebo využívania rôznych typov vedúcich podľa rozhodnutí a systému práce v skupinách.

Ďalšou aktivitou, ktorá sa nám veľmi páčila, bola, fotografovanie účastníkov polaroidom a po vyvolaní fotiek sme mali svoju fotografiu umiestniť na mapu Európy označujúcu krajinu, do ktorej by sme sa chceli presťahovať. Bolo veľmi zaujímavé počuť dôvody iných ľudí, ktoré stoja za ich voľbami, ktoré boli často veľmi osobné a inšpiratívne. Veríme, že táto aktivita bola skvelým spôsobom zdieľania nápadov o krajinách a možno pomohla ostatným pochopiť rôzne kultúry.

Nezabudnuteľnou ako vždy bola aj interkultúrna noc, kde sme ochutnali jedlo a občerstvenie z rôznych krajín a samozrejme vyskúšali typický alkohol a tance s využitím tradičnej hudby príslušnej krajiny. Počas prezentácie Českej republiky sme si spomenuli, aké sú si naše krajiny podobné, hlavne kvôli tomu, že sme dokázali rozpoznať všetko jedlo, ktoré priniesli a predstavili. Dokonca sme mali niekoľko malých priateľských argumentov, či je konkrétne jedlo skutočne české alebo slovenské.

Ako sme už povedali na začiatku, táto výmena bola veľmi zvláštna a odlišná od ostatných. To, čo sme si z toho vzali, je niečo, čo sa nepodarilo mnohým ľuďom. Niečo, čo ani nikto z nás nečakal, že si odnesie domov.

– Alexandra Benická a Lukáš Jurák

Krátky zostrih z projektu si môžete pozrieť aj tu:
[embedyt] https://www.youtube.com/watch?v=jdmmLxY9juA[/embedyt]