Pred pár dňami sme sa vrátili z Erasmus+ projektu na Cypre, ktorého téma bola Democracy in Crisis. Všetci piati účastníci za Slovensko sme boli na takomto type projektu prvý krát a naše očakávania boli zmiešané, program nejasný, ľudia neznámi. Pri príchode do hotela na Cypre sme sa však zhodli, že to bude minimálne zaujímavé keď jedna z cyperských organizátorov povýšila ubytovanie účastníkov na vyššiu úroveň. Mission impossible. Takmer. Po pol hodine sme sa úspešne všetci ubytovali a dobrodružstvo po južansky mohlo začať.
Účastníkov „zájazdu“ nás bolo 30 a to 5 ľudí zo 6 krajín a okrem Slovákov tam boli aj Poliaci (s nimi sme si najviac rozumeli), Rumuni, Bulhari, Gréci a Litovčania (s nimi sme rozumeli najmenej) a samozrejme miestni Cyperčania. Prvý večer sme mali zoznamovací program o tom kde sme, čo sme načo sme a aký bude program na každý deň. Ešte nám bolo nariadené, aby sme v žiadnom prípade nechodili do military zone za hotelom lebo je to nebezpečné a civilisti tam nemajú čo hľadať. Ehm v tej zóne sme boli asi 5 minút po ubytovaní sa v hoteli a ešte sme aj kývali vojakom vo vežiach. Chvala bohu nič sa nám nestalo a.k.a. hlúpi majú šťastie.
Hlavný organizátor projektu bol Marios. Veľa nám o sebe síce nepovedal ale bolo jasné, že to bol veľmi vzdelaný človek a o fungovaniu EÚ vedel skoro všetko, aj to čo sa v bežných článkoch nedočítame. Prvý deň doobeda sme sa venovali aktivite „Getting to know each other“ čiže niečo ako rýchle rande keď sa mal rozprávať každý s každým 2 minúty a potom s ďaľším a ďaľším…ja som sa ale stihla porozprávať len s Bulharmi – „Getting to know Bulgaria“. Nevadí nasledoval skvelý obed a šup počas voľna na pláž (tento krát už nie cez military zone). Poobede sme mali prvú aktivitu. Rozdelili nás do zmiešaných tímov a mali sme si pripraviť otázky pre politikov na ďalší deň. Každý tím mal svoje zameranie (education, unemployment, migration..). Otázky nám po odprezentovaní Marios takmer všetky zamietol a museli sme ich prerábať. Mierne sme hundrali ale jeho argumenty prečo sú naše otázky úplne nepoužiteľné sme vyvrátiť nevedeli (a takto to bolo počas celého projektu) a otázky sme prerobili. Večerný program bol predstavenie Slovenska a Grécka. My sme boli na rade prvý a s horalkami a borovičkou sme si mysleli akí sme skvelí a aj sme boli. Hlavne keď sme úplne falošne spievali slovenskú hymnu za doprovodu flauty. Video o Slovenku – Little big country bolo naozaj little lebo sme nevedeli prepojiť notebook s TV obrazovkou a ani reproduktory. Ale horalky aj chrumky chutili všetkým J
Druhý deň bol naplánovaný výlet do hlavného mesta Nikózie a do parlamentu. Parlament bol maličký a zvonka parlament vôbec nepripomínal. Vysvetlili nám jeho fungovanie, povedali čo to o histórii dali nám brožúrky a šli sme do mesta. Tu sa situácia opakovala keď nám odporúčali aby sme do tureckej časti Nikózie nechodili, pretože EU legislatíva tam nemá dosah keby sa niečo stalo. Všetci sme tam samozrejme išli. Večer bol venovaný prezentácii Poľska a ich súťaž s otázkami kto pozná lepšie Poľsko sme takmer vyhrali. Skončili sme druhí.
Tretí deň doobeda bol workshop s názvom Crocodile. Za 30 minút sme mali všetci spolu vymyslieť plán ako prejsť na druhý breh (imaginárnej) rieky za pomoci obmedzeného počtu papierikov, ktoré slúžili ako kamene a ktoré sme strácali ak na nich nikto nestál. Plán sme skoro nemali, papiere sa strácali jeden za druhým a cesta na opačný breh nám trvala vyše hodinu. Team-building zlyhal na 100%. Pochopili sme, že hádanie a prekrikovanie sa nemá zmysel a najsilnejší sme všetci spolu. Marios nám Crocodile aktivitu prirovnal k EÚ a jej inštitúciám a nám nezostávalo nič iné než len súhlasiť. Mal pravdu. Poobede sme debatovali o aktuálnych problémoch ako nezamestnanosť mladých, imigranti, ľudské práva…Každý sme museli zaujať stanovisko a obhájiť si ho. Veľa krát neúspešne a názory sme menili ako ponožky.
Ďalší workshop bol „Nuclear power plant“ a bol zameraný na Business vs. Životné prostredie. Vo fiktívnom meste sme mali všetci pridelené úlohy (politici, investori, robotníci..) a museli sme zachrániť upadajúce mesto. Tu sme už spolupracovali omnoho efektívnejšie a v demokratickom hlasovaní sme rozhodli v prospech power plant. Večer bola prezentácia Rumunska, Bulharska a Litvy.
Posledný deň boli workshopy najzaujímavejšie. Doobeda sme mali workshop Island. Na opustenom ostrove sme museli vytvoriť civilizáciu. Každý mal zamestnanie a dostával plat, stavali sme budovy, platili dane a neočakávané výdaje/príjmy (pokuta za šoférovanie opitý, zdochnutá mačka, dedičstvo po babičke). Po 12 mesiacoch fungovania našej civilizácie sme boli všetci v mínuse. Zbúrali sme všetky prosperujúce budovy lebo sme si závideli, že tam niekto dobre zarábal. Marios nám opäť vysvetlil, že presne takto to funguje aj v skutočnom živote a dal nám rôzne rady a tipy ako sa dnes uplatniť na pracovnom trhu. Poobede sme mali workshop kde sme museli vytvoriť štát so všetkými jeho znakmi. Mali sme za 2 hodiny vymyslieť názov, menu, politické zriadenie, jazyk, ústavu, kultúru aj tradície. Tu sa prejavila naša kreativita a vytvorili sme najskvelejší štát Gotham s googlism ako oficiálnym náboženstvom a viac ani písať radšej nebudem, pretože to by ste tam skrátka museli byť aby ste pochopili J
Počas projektu sme sa veľa nasmiali ale aj hádali a nechápali, zábavnou formou sme sa učili a spoznávali, tancovali a jedli a nakoniec sme ten team spirit predsa len našli – In varietate concordia./Zjednotení v rozmanitosti. 🙂
napísala: Sabina Bopkóova (účastníčka mládežníckej výmeny)
