V polovici februára ADEL v Bratislave zorganizovala diskusiu na tému „Boj proti hate speech: Mali by sme konať alebo tým ohrozujeme slobodu slova?“ Na diskusii ako hostia vystúpili M. Klus (poslanec NR SR z SaS), V. Žuborová (vedúca katedry politológie a európskych štúdií UCM v Trnave) a A. Bencel (koordinátor kampane „Bez nenávisti na internete“). Pre tých, ktorí nemohli na podujatie prísť, ale téma ich zaujíma, sme vybrali najzaujímavejšie myšlienky, ktoré boli predmetom diskusie.
„Hate speech“ ako samotný pojem nemá jednotnú definíciu naprieč rôznymi politickými systémami, ako poznamenal A. Bencel. V slovenčine pritom neexistuje presný preklad „hate speech“, a preto sa slovenská legislatíva špecificky vymedzuje iba voči rasizmu. Prvým krokom k riešeniu problémov v potieraní trestných činov motivovaných nenávistnými prejavmi, je preto zavedenie práve presnej definície „hate speech“ do slovenskej legislatívy, aby boli orgány činné v trestnom konaní schopné na takéto správanie pružne reagovať.
Všetci hostia sa zhodli v tom, že cestou k zníženiu šírenia nenávistných prejavov nie je ich filtrovanie, ale poskytnutie väčšieho priestoru na konštruktívnu kritiku. M. Klus si myslí, že riešením ako predísť k väčšej radikalizácii spoločnosti je presne stanoviť hranice: my vs. oni. My ako tí, ktorí odsudzujú nenávistné správanie a oni ako tí, ktoré takéto názory podporujú. Aktuálnym problém je avšak situácia, že tí, ktorí s prejavmi nenávisti nesúhlasia, mlčia.
Žuborová nevidí problém ani tak vo vzdelaní ľudí, ako v ich socializácii. Mladí ľudia si nie sú vedomí toho, ako fungovali totalitné režimy, a to aj vďaka tomu, že im staršia generácia prezentuje socializmus na Slovensku ako obdobie sociálnej istoty, stabilnej práce a bezpečnosti. Aktuálna neistota demokratickej súčasnosti ich láka práve na stranu totality. Tento fakt pritom nie je možné bagatelizovať. Poukázala na výskum z roku 2010, ktorý bol zameraný na prvovoličov v posledných voľbách, sa zistilo, že 38% mladých ľudí by volilo ultrapravicovú stranu. Výsledkom výskumu avšak nebolo venované toľko pozornosti, a preto voľby 2016 poukázali na systematický problém, nie na výbušnú náhlu reakciu mladej nespokojnou generácie.
Otázkou preto ostáva, ako riešiť aktuálnu situáciu. Jedným z prvotných krokov je práve šíriť povedomie o tom, čo nenávistný prejav vlastne je a ako ho spozorovať. ADEL môže práve v tejto fáze najviac pomôcť organizovaním podobných diskusií a podujatí, aby sa o téme hovorilo viac a aby ľudia tak často k podobným názorom neinklinovali. Paradoxom totiž je, že ľudia s extrémistickými názormi odkazujú práve na limitovanie slobody slova, ale zároveň podporujú režimy, ktoré slobodu slova obmedzili medzi prvými.
Nepridajme sa k prúdu ľudí, ktorí ignorujú alebo odmietajú prijať existenciu problému, ktorý je evidentne v našej spoločnosti prítomný. Riaďme sa heslom: „Moja sloboda končí tam, kde začína tvoja“ a snažme sa ľuďom neznalým histórie a politiky vysvetliť, prečo cesta k krajnej pravici nie je tá správna! Jedine tak dokážeme zachrániť hodnoty demokracie. Spoločne a hneď teraz.