….začala hneď na začiatku cesty na tréning.
Vstúpili sme do malebnej Europsko-Aziskej krajiny Gruzínsko. Táto krajina na mňa pôsobila zo začiatku chaoticky, ale postupom času som nachádzal istý poriadok v chaose a to bola vec, ktorá sa veľmi hodila k našej téme Improvizácie. Prečo? Lebo naši tréneri nám predstavili improvizáciu v úplné novom svetle.
Už to nie je pre nás ako bežná definícia robiť niečo na čo nie sme pripravení. Práveže naopak, byť pripravení reagovať stále a okamžite, lebo nepripravenosť nie je chyba. Spoznal som, že ponárať sa s človekom do tajov komunikácie je bohatstvo, ktoré si človek nevie kúpiť ale iba darovať jeden druhému a keď to nejde hneď na začiatku treba sa snažiť, a ako nám stále pripomínali, „find another way“. Čo bolo tak isto dôležite počas tréningu, vybudovať si jedinečne spojenie pre danú skupinu ľudí, par alebo len seba samého.
Bola to cesta spoznávania seba a ostatných pomocou vnímania ľudských akcií a pozorného načúvania a reakcie v danom momente. Ja osobne som musel reagovať na tieto volania počas tréningu, kde som zatúžil spoznať mnoho zaujímavých ľudí úplné novým spôsobom (find another way). K tomu nám stále pomáhala Gruzínska kultúra, ktorá sa prejavovala ako veľmi bohatá a jednoduchá inými slovami veľmi prívetivá a radostná. Popri tréningu sme mali možnosť spoznať aj 2 z 3 veľkých miest Gruzínska Batumi a Kutaisi. V týchto mestách sme mali rozličné úlohy a kultúrny program od návštevy organizácie, ktorá pomáha ľudom s rôznym postihnutím zo začlenením do spoločnosti a práce. Bol to jeden z najkrajších momentov tréningu, keď sme sa mohli zúčastniť a porozprávať sa a zabaviť s deťmi z tejto organizácie.
Tieto deti v spolupráci s dospelými vyrábajú rôzne ručne robene predmety, hračky, pomôcky, ktoré si nesú prijemný umelecký dizajn. Neskôr počas spoznávania Gruzínska sme zažili tradičné gruzínske tance. Bola to radosť pozerať sa. Večer sme nakoniec zavŕšili tradičným Gruzínskym stolovaním, ktoré bolo ako zvyčajne riadene človekom, ktorý bol zvolený za Tamadu. Tamada vedie prípitky a celkovo stolovanie. Túto tradičnú večeru viedli naši hostitelia, kde nás voviedli do tradičných zvykov ich krajiny.
Vďaka organizátorom, trénerom a všetkých našich priateľov z rôznych krajín som zažil nezabudnuteľne chvíle radosti, pokoja. Tak isto som spoznal množstvo nových nápadov, cvičení a hier, ktoré sa z ľahkosťou dajú použiť v každodennom živote človeka na spríjemnenie dňa. Týmto chcem poďakovať všetkým, ktorí nám umožnili stráviť tento čas spolu a učiť sa nové spôsoby neformálneho učenia, ďakujem.
Jakub Banik