Jedna z prvých vecí, ktorú mi ľudia hovorili potom ako som im povedala, že idem na EVS do Varny v Bulharsku, bolo – vaau mesiac pri mori v Bulgarsku vau.
Bulharsko bolo iné než som čakala. Samozrejme, naposledy som tam bola keď som mala rok a jediné na čo si spomínam, je ako som si zabudla svoj obľúbený vankúšik a potom som hulákala v turistickom autobuse.
Na svoju poslednú cestu do Bulharska ale nikdy nezabudnem. Kde inde by som zažila 40 dní plných skvelých party večerov, lekcií taliančiny na streche, šálok kávy popri ofrflávaní nefungujúceho internetu, či skvelé výlety… Alebo už len to veselé hádanie sa zo Slovincami, že koho krajina je lepšia. I o tomto bol náš EVS pobyt. O výborných ľuďoch a výborných zážitkoch s nimi.
Z Varny bol nakoniec Balchik pri pobreží Čierneho mora. Pre turistov známy ako miesto botanických záhrad a paláca kráľovnej Marie so Škótskymi koreňmi. Botanické záhrady boli skvelé miesto na festival a hlavne skvelé miesto pre nás festivalových organizátorov. Ak došli nápady, stačilo sa ísť prejsť pod vodopád. Ak došli nervy, stačili sa na chvíľu vyložiť na lavičku a nechať sa hypnotizovať rozkvitnutými ružami.
Potom tu bol festival. Filmy skvelé, mali sme zaujímavé workshopy s medzinárodnými hosťami stretli sme zahraničných režisérov a získali sme nové poznatky. Avšak, pre každého z nás toto EVS znamenalo niečo iné. Pre niektorých možnosť si po prvý raz skúsiť život v inej krajine, pre niekoho možnosť vyskúšať si líderskú pozíciu, pre iných možnosť zistiť ako to funguje na filmovom festivale, alebo len skúsiť nové veci a spoznať úžasných ľudí z celej Európy.
Aj keď festival nefungoval presne tak ako by sme chceli, jedno bolo jasné. Vedela som, že na ostatných dobrovoľníkov som sa mohla spoľahnúť. Tiež viem, že nech sa kdekoľvek a kedykoľvek stretneme, bude to vždy s úsmevom pretože určite máme na čo spomínať. A podľa Bulharskej tradície začiatku leta, všetci dúfame, že sa raz znovu ráno stretneme pri východe slnka a radi zaspomíname na spoločný čas v Bulharsku.